Kde je len jeden záujem, zabúda sa na konflikt záujmov

Autor: Miroslav Beblavý | 2.12.2011 o 9:30 | (upravené 2.12.2011 o 9:38) Karma článku: 5,44 | Prečítané:  1078x

Situácia v top manažmente štátnych firiem a v rôznych štátnych, či obecných organizáciach nám donedávna pripomínala, že žijeme v systéme, v ktorom niekto môže v rámci kolektívnych zmlúv dohodnúť odstupné či iné výhody, o ktorých bežní obyvatelia Slovenska nemôžu ani len snívať. Na tieto problémy poukazovala veľká skupina politikov, novinárov, médií a odborárov a vyzdvihovali potrebu zmeny tohto systému, ktorý bol výsmechom do tváre zamestnancov a pošliapaval pôvodný zmysel kolektívneho vyjednávania. Túto zmenu zariadil pozmeňujúci návrh k novele Zákonníka práce, ktorý som presadil.

Tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce prijatý 13. júla 2011 (účinný od 1. septembra 2011) priniesol hlavnú zmenu v tom, že pracovné podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania sa nebudú vzťahovať na zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Pri veľkých inštitúcíách sa tento zákaz nebude týkať aj členov manažmentu pod štatutárom. Inšpirovali ma najmä odmeny bývalej riaditeľky Slovenského rozhlasu, ktoré boli vyplatené práve na základe kolektívnych zmlúv, ale aj škandály z iných menších inštitúcií.

Keď ide o rôzne platové či iné výhody, treba vždy zdôrazniť, že cieľom nie je, aby sme vo verejnom sektore nevedeli dobre zaplatiť kvalitných manažérov. To je populizmus. Problémy sú v tomto prípade niekde inde.

Prvý, menší problém sa týka vyjednávania o nadštandardných výhodách vo verejnom sektore. Na rozdiel od súkromného sektora, kde proti sebe stoja dve strany - manažment zastupujúci majiteľa a odbory zastupujúce zamestnávateľov - ktorých často protichodné záujmy sa musia riešiť formou racionálneho kompromisu, štátny sektor funguje inak. Tu sa do rovnice zapletie tretia strana - občana a daňovníka - na úkor ktorého si manažment a odbory vyjednávajú svoje výhody. Zrušenie možnosti obohacovania na úkor daňovníkov v čase ekonomickej krízy je pre mňa dôležitým výsledkom tejto novely.

Druhým problémom v slovenskom kontexte bola situácia, kde manažmenty verejných organizácií uzatvárali kolektívne zmluvy, z ktorých si potom sami mohli čerpať výhody. Využívať to, že aj generálny riaditeľ má po formálnej stránke pracovnoprávny pomer a tak sa na neho vzťahuje kolektívna zmluva a priznať mu desaťtisíce až státisíce eur v odstupnom, je jasným príkladom konfliktu záujmov, ktorý je v rozpore so zdravým rozumom. Vyriešenie týchto absurdností práve preto považujem za víťazstvo zdravého rozumu a transparentného nakladania s verejnými prostriedkami.

Tento krok bol ocenený aj zo strany médií a politikov. Aj minister práce Jozef Mihál ho podľa vyjadrenia pre RTVS považoval „ za jedno najväčších pozitív novej pracovnej legislatívy."

 

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?