Koniec bačovania so štátnymi dotáciami (?)

Autor: Miroslav Beblavý | 15.12.2011 o 9:30 | (upravené 15.12.2011 o 9:37) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  3151x

Keď štát rozdáva peniaze, vždy to zvádza tých, čo v mene štátu rozhodujú. Najkrajšie to pre mňa zhrnul kedysi istý minister, ktorý pri debate o transparentnosti prideľovania dotácií povedal, ukazujúc na opozičného poslanca - hádam nedáme aj jemu len za to, že má lepší projekt? Keďže, jemne povedané, s ním nesúhlasím, venoval som pomerne veľa času snahe o zmenu. V priebehu uplynulého jeden a pol roka sa nám spoločne s kolegami podarilo presadiť pätnásť zmien v dotačných zákonoch, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu celého procesu prideľovania. (Najpozitívnejšiu úlohu zohrali okrem ministerstva financií poslanci Poliačik a Žitňanská.)

Než pôjdeme na detaily, pripomeniem len, že dotácie od štátu sa netýkajú úzkeho okruhu ľudí či symbolických peňazí. Ide napríklad o dotácie na rozvoj bývania, z ktorých sa stavajú tisíce nájomných bytov či dotácie na regionálne školstvo predstavujúce často jednu z mála možností riešenia havarijného stavu škôl. V roku 2010 rozdelilo napríklad len ministerstvo kultúry na grantoch viac ako 21 000 000 eur a z dotácií sa financuje aj celá slovenská reprezentácia v jednotlivých športoch. Inými slovami, aj keď dotácie žijú v tieni svojho bratanca verejného obstarávania, majú spoločnú dôležitosť aj zraniteľnosť.

V rámci zmien sme sa snažili zaviesť do systému tri zásady: objektivitu výberu, transparentnosť procesu a pevnosť nastavených a vopred známych kritérií.

Chceli sme dosiahnuť, aby systém umožnil získať dotáciu objektívne najlepšiemu uchádzačovi. Bolo preto nutné začať pri rozhodovacom orgáne - komisiách. Prvá a absolútne základná požiadavka bola, aby člen komisie v žiadnom prípade nemohol byť žiadateľom. To samozrejme nestačí, snažili sme sa preto zákonne vymedziť, aby boli komisie minimálne trojčlenné  a člen komisie nesmel byť zaujatý voči žiadateľovi. Podarilo sa nám presadiť, aby člen komisie alebo jemu blízka osoba nebola zároveň štatutárnym orgánom, alebo štatutárom žiadateľa.

Dbali sme na to, aby boli informácie pre verejnosť čo najobsiahlejšie a najdostupnejšie. Nie je úlohou ministerstiev nútiť občanov náročne dohľadávať informácie, ale chceli sme, aby ministerstvá rozhodujúce o dotáciách v informovaní prevzali iniciatívu. Čo nie je tajné, má byť verejné. Uzákonili sme  zverejňovanie kritérií rozhodovania a ich váhy, elektronického formuláru žiadosti, okruhu oprávnených subjektov, objemu zdrojov, najnižšej ako aj najvyššej možnej poskytovanej sumy, ako aj odhad prostriedkov plánovaných na dotácie pre najbližšie dva roky.

Inak kvalitné žiadosti by nemali byť nezmyselne vyraďované z procesu prideľovania dotácií. Preto sme navrhli, aby bol jasne určený spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov. Kritériá prideľovania musia byť objektívne merateľné a vopred jasne stanovené, aby sme predišli pochybeniam pri ich "ohýbaní" v prospech predvybraného uchádzača. Pre zvýšenie dôvery celého procesu musia zodpovední úradníci do 30 dní od  rozhodnutia o dotácii zverejniť nielen úspešných žiadateľov, výšku poskytnutej dotácie, jej účel, ale aj identifikáciu koncového prijímateľa. V prípade neúspešnosti dostane žiadateľ zverejnený oficiálny dôvod. 

Všetky tieto kroky spolu výrazne posilnili verejnú kontrolu a obmedzili možnosť podvodov, privilegovania kamarátov či iného zneužívania štátnych dotácií (netýkajú sa, samozrejme, peňazí, ktoré rozdávajú mestá či VÚC). Preto aj názov tohto blogu. 

Ale aby to nebolo úplne jednoduché - pri určovaní akýchkoľvek pravidiel je otázka, či politikom zviazať ruky tak tesne, že s nimi už nebudú môcť vôbec hýbať alebo nechať aspoň minimálny priestor pre voľnosť. Detailné pravidlá obmedzujú zneužívanie, ale ako vedel už Platón, príliš tesné zviazané zákony nie vždy umožňujú zobrať do úvahy zložitosť života. 

Príklad z praxe: Začiatkom júna 2011 sa objavili informácie, podľa ktorých sa vo viacerých prípadoch rozhodlo ministerstvo kultúry poskytnúť dotáciu pre určitý projekt napriek tomu, že komisia navrhla po obodovaní jednotlivých kritérií poskytnúť dotáciu na odlišný projekt. Išlo o desiatky projektov, pri ktorých sa minister Krajcer rozhodol, že komisia-nekomisia, on je minister. Mohol si to dovoliť, pretože v zákone bola ponechaná možnosť pre ministra robiť určité korekcie, aby nebol v situácii, kde musí podpísať niečo škandálózne kvôli rozhodnutiu komisie. Neočakávali sme, že minister túto právomoc využije na maximum, respektíve až za hranice solídneho maxima...

A tak mi zostáva otázka do budúceho obdobia- je cestou ešte ďalšie zväzovanie rúk ministrom? Alebo treba akceptovať, že v určitom percente prípadov môžu naše daňové prostriedky ísť aj na podporu napríklad gýča len preto, že politik chce byť zadobre s vplyvnými muzikantmi? Preto ten otáznik na konci názvu.

Pozrite si viac:

Pozmeňovacie návrhy a čo sa nám v konkrétnych zákonoch podarilo presadiť

Prehľad celkovej výšky dotácií poskytovaných jednotlivými kapitolami z prostriedkov štátneho rozpočtu

Štátna podpora kultúry a športu - prehľad grantov od roku 2004

 

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?