Odtŕhanie pijavíc na študentoch a učiteľoch nasatých

Autor: Miroslav Beblavý | 13.12.2011 o 9:30 | Karma článku: 14,10 | Prečítané:  7448x

Pre každého, kto robí niečo nekalé, je asi najväčšou nočnou morou to, že mu na to niekto príde. Dobrý spánok  je však zaručený v prípade, že dotyčný človek odmeňuje tých, ktorí ho majú kontrolovať a je si istý, že správy o jeho činnosti nikto poriadne nečíta. Takto žil dlhé roky manažment dvoch fondov zriadených zákonom.

Ide o Študentský pôžičkový fond (ŠPF) a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (PFZP).

Oba fondy su zriadené zákonom a štát do nich vložil pri ich vzniku nemalé prostriedky a ďalej by prostredníctvom správnych a dozorných rád mal kontrolovať hospodárenie s nimi. ŠPF bol zriadený pre poskytovanie výhodných pôžičiek vysokoškolákom a PFZP pre pôžičky začínajúcim učiteľom.

Oba fondy predkladajú svoje výročné správy, odsúhlasené správnymi aj dozornými radami, ministerstvu školstva aj parlamentnému výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A práve po prečítaní správ za rok 2010 som sa na rokovaní výboru začal predstaviteľov fondu pýtať otázky. Tieto otázky postupne viedli k zisteniu toho, že:

  • Oba fondy míňajú na svoje administratívne výdavky výrazne viac peňazí, ako podobné inštitúcie, napríklad banky a to napriek tomu, že nemajú výdavky s marketingom či získavaním vkladov. Hlavným dôvodom je okrem prevádzkovania budovy v centre Bratislavy aj s vlastnou galériou to, že členom orgánov jedného fondu (ŠPF) boli v rokoch 2005 až 2011 vyplácané odmeny spolu až vo výške 235 490 eur, hoci zákon uvádza, že funkcie členov v týchto radách sú čestné. Rovnaká prax bola aj v druhom fonde, len z neho zatiaľ nemáme čísla.
  • Aby zarobilo peniaze na takýto dobrý život, vedenie fondu urobilo výsostne nezodpovedný krok, keď vložilo 5,5 milióna eur určených pre pôžičky študentom do krátkodobej rizikovej finančnej zmeny v nebankovke. V tom, že situáciu je potrebné riešiť, ma utvrdili aj vyjadrenia riaditeľa, ktorý „si to spani ekonómkou prešiel a nevidel žiadne riziko".
  • Fondy nedodržiavali zákony o verejnom obstarávaní ani povinné zverejňovanie zmlúv, lebo sa rozhodli, že pre ne neplatia. Znamená to aj ohrozenie platnosti niektorých zmlúv o pôžičkách.
  • Takto by sa dalo ísť aj ďalej, keď ŠPF napríklad míňal viac ako 8000 EUR ročne na zdravotné prehliadky pre zamestnancov (ktorých je spolu 16!)... ale asi stačilo.

Po tom, čo parlamentný výbor na môj návrh odmietol schváliť výročné správy oboch fondov, začalo konať ministerstvo školstva. V lete vymenilo správnu a dozornú radu ŠPF, keďže jej končilo funkčné obdobie. Poslalo tam čestných a schopných ľudí, ktorí sľúbili svoju funkciu vykonávať naozaj zadarmo a zároveň sa pozrieť na zub pánovi riaditeľovi fondov.

Výsledkom bolo, že riaditeľ bol z funkcie v ŠPF odvolaný a sám sľubil, že rezignuje na paralelnú funkciu riaditeľa PFZP. Peniaze z nebankovky boli vybrané, odmeny sa prestali vyberať a dokonca niektorí ľudia aj vrátili v minulosti neoprávnené peniaze. Zmluvy sa začali zverejňovať a predražené výhody sa začali rušiť.

Verím, že rovnaké upratanie nastane aj v druhom fonde, keď tam v marci minister školstva bude môcť vymeniť orgány, keďže im skončí funkčné obdobie.

Aby tieto zmeny boli vytesané do kameňa, začiatkom novembra som podal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z, v ktorom som navrhol:

  • zamedziť ďalšiemu možnému rizikovému investovaniu tým, že prostriedky fondu budú uložené na osobitných účtoch v NBS alebo štátnej pokladnici,
  • zrušiť dozorné rady, ktoré neplnili svoju funkciu aktorých členovia dostávali tučné odmeny a kontrolou poveriť ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad,
  • zakázať akékoľvek formy peňažného ohodnotenia pre členov zostávajúcich správnych rád,
  • znížiť limity na výdavky fondov na správu zo 6 % na 4 % pri ŠPF a z 3 % na 1 % pri PFZP.

Týmito zmenami by sa odhadom mohlo ušetriť až 160 000 eur ročne, ktoré som navrhol využiť nasledovne:

  • študenti by si mohli rozložiť splátky z10 na 15 rokov,
  • študenti, ktorí študujú na pedagogických fakultách by si mohli preklopiť pôžičku zo ŠPF do PFZP, čím by sa im po odpracovaní určitého počtu rokov automaticky časť pôžičky vymazala,
  • učiteľom by sa mohol znížiť úrok zo 4 % na 3 % ročne,
  • v prípade, že by jeden z fondov nemal dostatok prostriedkov na poskytnutie pôžičiek umožniť, aby mu ich poskytol druhý z fondov.

Za optimálne riešenie považujem zlúčenie oboch fondov do jedného fungujúceho fondu, no v relatívne krátkom časovom období by efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu využívaniu prostriedkov vo fonde mali pomôcť aj spomínané zmeny, ktoré by mohli byť účinné od 1. marca 2012.

V čase písania tohto blogu bol tento poslanecký návrh spolu s ostatnými presunutý na nasledujúcu schôdzu, čo znamená, že do konca skráteného volebného obdobia sa nemusí stihnúť prijať. Verím však, že zmeny v prospech študentov a začínajúcich pedagógov budeme môcť po 10. marci dotiahnuť do úspešného konca.

 

Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?