Médiá
Mediálny zákon - platný od 1. januára 2011 - vytvoril mediálnu radu, naplnenú výhradne svojimi ľuďmi, ktorá má právomoc dávať pokuty až do výšky €750 000 za nevyvážený obsah. Zváženie, čo spadá pod definíciu nevyváženého obsahu, pritom nedefinuje zákon, ale rozhodnutie mediálnej rady. Zároveň sú zamestnanci verejnoprávnych médií pod dohľadom vlády. Toto rozhodnutie malo aj konkrétny dosah na zamestnancov týchto médií. Keď redaktor štátom vlastneného Kossuth rádia Attila Mong vyjadril svoj protest proti mediálnemu zákonu minútou ticha, tak bol zo svojej pozície odvolaný spolu so svojim vedúcim Zsoltom Bogárom. Nie nepodobnú situáciu si pamätá aj Slovensko, kedy bývalý premiér Fico testoval limity tlačového zákona.
Ohrozovanie licencií pre súkromné rádiá, ktoré sú ostrovmi odporu voči vláde. Z politických dôvodov tak hrozí nepredĺženie licencie slobodnému rádiu. Mediálna rada začala prideľovať vysielacie frekvencie provládnym rádiám ako sa stalo v prípade Lánchíd Rádia. Zároveň odmieta predĺžiť licencie rádiám, ktoré otvorene nesúhlasia s vládnou politikou, ako tomu bolo v prípade odmietnutia udelenia licencie pre maďarské katolícke rádio a opozičné Klub rádio. Celý zoznam dôsledkov mediálneho zákona sa dá nájsť tu.
Fidesz hrá prím aj na obrazovkách maďarských televízií. A to najmä vďaka vhodnému umiestňovaniu "vlastných".
Kultúra a školstvo
Napriek odporúčaniam odborníkov sa riaditeľom popredného budapeštianskeho divadla stal György Dörner. Do funkcie ho napriek protestom verejnosti dosadil budapeštiansky primátor, spojený s vládnucim Fideszom. Do divadla si dotiahol Istvána Csurku, meno známe ešte aj na Slovensku (to je akoby sa Rafaj stal umeleckým vedúcim SND). Herci ohlásili odchod, dvaja na nový rok odišli a občianske protesty prebehli. Nič nepomohlo. V čele divadla je naďalej riaditeľ podporujúci radikálne nacionalistické a antisemitské zoskupenia. V priebehu roka a pol vlády Fideszu boli tiež vymenení všetci riaditelia divadiel v Maďarsku. Na miestach nástupcov mali prednosť spriatelené osobnosti vládnucej strany.
Maďarský parlament prijal nový zákon o vyššom vzdelávaní. Jeho najkontroverznejšou časťou je podmienka, že každý absolvent vysokej školy, ktorého štúdium bolo financované z verejných zdrojov musí v nasledujúcich dvadsiatich rokoch po ukončení štúdia odpracovať aspoň dvojnásobnú dĺžku svojho štúdia v Maďarsku. Ak túto podmieku nesplní, štát bude od neho vyžadovať splatenie nákladov na štúdium. Toto ustanovenie už skúma Európska komisia pre porušenie voľného pohybu osôb. Zákon okrem toho znižuje autonómiu škôl a umožňuje väčší zásah do ich riadenia a financovania. (Zdroj)
Rektori, kvestori a pokladníci univerzít budú menovaní na základe súhlasu ministrov. Obmedzia sa právomoci akademických senátov, špeciálne v rozhodovaní o prostriedkoch, ktoré školy dostanú od štátu. Proti zákonu o vyššom vzdelávaní držali študenti protestné hladovky.
Životné prostredie
Koniec modernej politiky ochrany životného prostredia? Agenda ministerstva životného prostredia a vodných zdrojov sa dostala v Maďarsku pod správu ministerstva pre vidiecky rozvoj. Inými slovami, stala sa šiestym kolesom na voze.Ak sa Vám tento blog páčil, môžete ho podporiť na
Prvý diel o FicOrbánovom dome hrôzy môžete nájsť tu, druhý diel tu