Kto bol proti zverejňovaniu vysokoškolských prác?

Autor: Miroslav Beblavý | 15.8.2012 o 23:32 | (upravené 16.8.2012 o 0:01) Karma článku: 20,10 | Prečítané:  6084x

Lukáš Fila v dnešnom SME píše: "Keby existoval dobrý systém publikovania študentských prác, ktorých vznik bol zväčša financovaný zo štátneho, nemuseli by sme sa báť, či nás zlodej nepripraví o cenné know-how z dielne Jána Figeľa či Viery Tomanovej. Viselo by v bezpečí internetu." Lukáš Fila má pravdu - až na jednu vec. Takýto system od 1. septembra 2011 existuje. Podľa zákona dnes musí byť každá záverečná práca - bakalárska, magisterská, doktorandská, rigorózna, aj habilitačná - zverejnená pre verejnosť v Centrálnom registri záverečných prác.

A je veľmi poučné sa pozrieť na to, ako bol presadený, kto bol za a kto bol proti. Lebo podľa skutkov poznáte ich - a vystupuje tu Čaplovič i Kolesík, Figeľ i Vozár... proste všetci.

Tento system zaviedla novela vysokoškolského zákona, ktorú som predložil v septembri 2010 s podporou viacerých kolegov (Jana Žitňanská, Martin Poliačik, Peter Osuský).

Zmyslom bolo posilniť verejnú kontrolu záverečných prác, keďže vnútorná kontrola sa ukázala byť ako nedostatočne funkčná - a to nielen z hľadiska plagiátorstva, ale aj kvality a vhodnosti prác.

V prvom parlamentnom čítaní proti návrhu rozsiahlo vystúpil poslanec SMER-u Andrej Kolesík, ktorý ho navrhol vrátiť predkladateľom na prepracovanie. Prorocky vtedy povedal: „Ja sa chcem spýtať, ako môže laická verejnosť prakticky a odborne vyhodnocovať kvalitu záverečných prác, ako i prác potrebných pre získanie vedecko-pedagogického titulu? Kto to bude vlastne z verejnosti dobrovoľne a zadarmo okrem bulvárnych novinárov vyhodnocovať? Ako, a na základe akých kritérií bude posudzovať a vyhodnocovať kvalitu napríklad habilitačnej práce písanej odborníkom päť rokov v oblasti fyziky, chémie, mikrobiológie, jadrovej fyziky, medicíny, alebo i práva? Taký pán novinár z nejakého bulvárneho časopisu, ktorý je možno bez vysokoškolského vzdelania a z danej problematiky nevie nič? Myslím si, že nijako, iba subjektívne a účelovo bez potrebných vedomostí a skúseností o danej problematike, no s úmyslom niekoho zdiskreditovať a znevážiť. Ja tam iný zmysel nevidím. Veď posudzovatelia, ktorí majú na to príslušné odborné vzdelanie a predpoklady, sú práve na vysokých školách v pozíciách odborných asistentov, docentov a profesorov, ktorí musia spĺňať vysoké predpoklady na kvalitu a úroveň odbornosti. Mám pocit, že celá táto novela je len o prezentácii sa navrhovateľov pred médiami."

Tento návrh mu nevyšiel a preto parlament návrh posunul do druhého čítania.

O návrhu rokovala aj vláda Ivety Radičovej, ktorá mu vyslovila jednohlasne podporu - a to vrátane Jána Figeľa.

Proti návrhu sa vyslovila Slovenská rektorská konferencia. Exminister školstva Jurzyca mi dokonca povedal, že na neho niektorí rektori kričali. Tento týždeň ale prezident SRK Libor Vozár pre SME povedal: „Bol som pritom, keď sa rozbiehal celoštátny register záverečných prác. V tom období sme pokladali za rozumné rozbehnúť systém, ktorý by umožňoval, aby tieto práce boli verejne dostupné a bolo ich možné porovnávať v rámci celej krajiny." (Pre korektnosť treba dodať, že na rokovaní parlamentného výboru pre školstvo podpredseda SRK prof. Sivák povedal, že po dopracovaní je novela prijateľná.)

Novelu podporila Rada vysokých škôl a Asociácia doktorandov Slovenska.

V druhom a treťom čítaní vystúpil vtedajší poslanec SMER-u a dnešný minister školstva Dušan Čaplovič so zásadným prejavom proti návrhu zákona. Odmietol ho podporiť aj po zapracovaní všetkých relevantných pripomienok: „Ale zatiaľ si myslím, že súčasný stav je dostačujúci... Touto cestou, znovu opakujem, pán poslanec, ale aj celý kolektív autorov, nechoďte, lebo naozaj to nie je cesta, ako bojovať na Slovensku proti plagiátorstvu."

V konečnom hlasovaní novelu nepodporil žiadny poslanec SMERu, ale podporilo ju všetkých 79 poslancov SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu.

Od 1. septembra 2011 do včerajška bolo zverejnených viac ako 23 000 prác. Neboli verejne zaznamenané žiadne súdne spory, škandály ani prúsery. Naopak, jediné sťažnosti som zaznamenal, že zákon neplatí aj spätne, takže práce obhájené predtým stačí ukradnúť z knižnice a je vymaľované.

Ak máte chvíľu času a trúfate si posúdiť kvalitu prác v niektorej oblasti, choďte sa tam pozrieť. Z prečítania zopár prác sa o (ne)kvalite slovenských vysokých škôl dozviete viac než zo všetkých ratingov a rankingov.

P.S. Osobná poznámka: Aj keď moje vlastné práce (diplomová, dizertačná aj habilitačná) boli predložené dávno pred účinnosťou zákona a tak nie sú v CRZP zverejnené, každá z nich bola knižne vydaná (2 na Slovensku, 1 vo Veľkej Británii), takže ich kvalitu je možné si skontrolovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?