Navrhol som preto dotazníkové zisťovanie s cieľom zistiť názory na zmeny priamo v praxi. Dávali sme si veľký pozor, aby šlo o neutrálne a nesugestívne zisťovanie. V dotazníku nám odpovedalo 672 respondentov, z toho 512 riaditeľov škôl, 104 učiteľov a zvyšok tvorili nepedagogickí zamestnanci škôl, starostovia či zamestnanci bývalých KŠÚ. Podrobne si odpovede pozrite tu.
Z prieskumu vyplynulo, že až 63,20 percenta opýtaných zamestnancov školstva považuje reformu za zbytočnú, 14,78 percenta ju vníma negatívne a len 5,28 percenta pozitívne.
„Aká reforma, však všetci metodici sú na tých istých miestach", znela jedna z reakcií. Medzi najväčšie problémy respondenti zaraďovali narušenie komunikácie s úradom, nedostatok informácií o zmenách, organizačný chaos, nejasné kompetencie, viac zbytočnej byrokracie a problémy s oneskoreným financovaním.
Že na problémoch čosi bude si všimli aj na ministerstve školstva, preto sa pri vyhodnotení Správy o stave školstva objavila aj veta "Je tiež jasné, že prebiehajúca reforma verejnej správy ESO skomplikovala, minimálne v súčasnosti, v oblasti financovania školstva finančné toky, čo sa prejavuje aj vo financovaní súťaží."
Skrátka - keď sa vám väčšina z takmer 700 zainteresovaných respondentov vyjadrí, že reforma je zbytočná a dodá vám mnoho podnetov z praxe o existujúcich problémoch - ako minister máte veľký dôvod k zamysleniu.
Nie však, keď ste minister Čaplovič, ktorý sa namiesto toho rozhodne obviniť prieskum a riaditeľov škôl, ktorí problémy pomenujú. Uvádzam preto presné citácie z odpovede ministra na moju interpeláciu, kde ho s prieskumom oboznamujem a pýtam sa, ako spomínané komplikácie plánuje riešiť:
Problém je počet opýtaných, stovky riaditeľov sú primálo: „Žiaľ, vo vašej interpelácii uvádzaný počet respondentov, ktorí sa na Vašom prieskume zúčastnili (spolu 672), nie je dostatočný na vyvodzovanie významnejších záverov" píše minister Čaplovič.
Riaditelia majú lepšie študovať a predpovedať usmernenia, ich odpovede sú nedostatočné: „(...) väčšina respondentov mala iba čiastkové informácie (48%) alebo žiadne informácie (7,3%) a pomerne málo znich vedelo svoje odpovede zdôvodniť. Tento nedostatok sa prejavil aj v ich vyjadrení, kde 63,2% opýtaných považuje reformu za zbytočnú, 14,7% ju vníma negatívne a len 5,28% pozitívne. Už tu ste sa mali zastaviť a položiť si otázku, prečo je tomu tak. Ja by som si dovolil Vám odpovedať: z jednoduchého dôvodu a ten je, že Vaši respondenti nedostatočne ovládajú zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (...). Za ďalšie, respondenti zjavne nemajú dostatočné informácie o Smernici Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13. septembra 2013." (Ako by aj mohli mať, keď sa výskum uskutočnil v lete a september je podľa posledných informácií ešte stále až po lete.)
Sťažovatelia nič nevedia: Tvrdenia riaditeľov škôl podľa ministra „vychádzajú z neodborných a laických konštatovaní".
Vaše návrhy a komplikácie sú mimo: Minister reaguje aj na návrh respondenta na zníženie počtu úradov a ich nahradenie elektronickou komunikáciou - tento návrh je slovami ministra školstva „po odbornej stránke veľmi povrchný s nedostatočným poznaním poslania, úloh a činností orgánov miestnej štátnej správy". Ak sa respondenti sťažovali na byrokraciu, minister odpovedá, že „administratívne procesy sa vôbec nepredĺžili" a toto tvrdenie je „neopodstatnené". Ak ste sa náhodou sťažovali na chaos v kompetenciách, minister odkazuje, že vaše starosti „nemajú racionálne opodstatnenie".
Záverom preto dovoľte opäť ministrove slová, ktorým všetku kritiku zmieta pod koberec: „Do súčasných dní možno kladne hodnotiť nielen bezproblémový prechod špecializovanej miestnej štátnej správy na úseku školstva do integrovanej miestnej štátnej správy, ale aj zabezpečenie výkonu štátnej správy na vysokej odbornej úrovni."
Je to jednoduché - komplikácie, s ktorými sa riaditelia v praxi stretli a ktoré aj podrobne pomenovali jednoducho neexistujú.
Celú odpoveď ministra si môžete prečítať tu.