Realita je nepomerne zložitejšia. Ale takisto sa nedá ignorovať, že jeden z dôvodov, prečo nemáme škandinávsky sociálny štát vrátane škandinávských výdavkov na školstvo je aj stále pomerne neutešený stav morálky a korupcie u nás.
Jeho najväčším negatívom nie sú len samotné roztratené peniaze, ale to, ako bráni vyberať dane („načo platiť, keď si myslím, že z toho aj tak veľa užitočného nebude") a štát odrádza od mnohých investícií („možno inde to funguje, ale u nás sa to rozkradne").
Najsilnejším liekom na korupciu bývajú systémové opatrenia - lepšie zákony, menší priestor pre zneužívanie verejnej moci, zverejňovanie informáciíí... Systémové opatrenia však majú svoje limity, pretože vyžadujú aspoň základnú slušnosť a rešpektovanie pravidiel ľuďmi pri moci. Ak sa berie všetko, čo nie je priklincované, musí sa všetko priklincovať. A prostredie, kde je všetko priklincované, pripomína skôr väzenie ako napríklad vzdelávací systém.
Prečo o tom píšem do Dobrej školy? Kvôli nasledovnej príhode. Na Slovensku štát zákonom zriadil dva fondy - Študentský pôžičkový fond a Fond pre začínajúcich pedagógov. Prvý požičiava študentom na štúdium, druhý požičiava mladým učiteľom. Fond pre začínajúcich pedagógov môže požičať aj solídne sumy (viac ako 8000 EUR) za nízky úrok a odpúšťa z nich učiteľom, čo zotrvajú v škole. Je to teda nástroj na pritiahnutie a udržanie učiteľov.
Pred dvoma mesiacmi sme s kolegami poslancami zistili, že Fond pre začínajúcich pedagógov nemá peniaze, aby požičal všetkým pedagógom, ktorí si žiadajú. Preto dranká peniaze od vlády, ktorá ich nemá a zariaľ nedala. Fond týmto odôvodnením odsúva poskytovanie niektorých pôžičiek a mnohí odradení pedagógovia následne to vzdajú, prípadne aj odídu zo školstva.
Fond riadi Rada, ktorá má 11 členov (nikto netuší prečo ich je potrebných toľko, ešte aj predstavenstvá miliardových firiem sa väčšinou zaobídu s 3 či 5 členmi), ale to nevadí, lebo zo zákona je funkcia člena rady čestná, teda neplatená. Teda nevadilo by, keby toto ustanovenie členovia Rady neobišli tým, že si urobili dohody o vykonaní práce s Fondom. Spolu len za minulý rok ide o desaťtisíce eúr, ktoré išli im za „čestnú" funkciu a nešli začínajúcim pedagógom.
Sesterský Študentský pôžičkový fond má peňazí dosť, keďže študenti o pôžičky až taký záujem nejavia. Dokonca v minulosti aj raz požíčal Fondu pre začinajúcich pedagógov, ale potom sa rozhodol, že svoje voľné prostriedky radšej vloží do nebankového subjektu, hoci to zákon zakazuje a hoci hrozia veľké riziká.
Tento konkrétny prípad bude mať dúfam happy end - v ŠPF už minister vymenil ľudí, v druhom fonde ešte chvíľu zostanú, keďže im trvá funkčné obdobie, ale do roka sú tiež vonku. V parlamente asi budeme musieť zmeniť zákon, aby sme ešte jasnejšie zakázali, čo už bolo zakázané (vyplácať peniaze samým sebe, dávať peniaze do nebankoviek) a prikázali, čo malo byť samozrejmé (požičať radšej mladým pedagógom než vkladať peniaze do nebankovky). Ale napriek tomu šťastný nie som. Pripomenulo mi to, že tam, kde musí byť všetko priklincované zákonom, Fínsko nehrozí.
(Text bol napísaný pre septembrové číslo časopisu Dobrá škola.)