Do tejto tmy bolo nevyhnutné priniesť svetlo v podobe jasných pravidiel, obmedzenia subjektívneho rozhodovania a prístup verejnosti k informáciám preto, lebo pri verejnom obstarávaní často chýbal skutočný verejný záujem obstarávať za čo najvýhodnejšiu ponuku. Novelou zákona, ktorú som podal spoločne s piatimi kolegami poslancami v novembri 2010 (najviac času sme na nej strávili spolu s Kamilom Krnáčom z SaS) došlo k zapchatiu najväčších dier v zákone. Od 1. apríla 2011 tak nadobudli účinnosť aj tieto zmeny:
Zamedzilo sa akýmkoľvek ďalším nástenkovým tendrom tým, že sa zrušil inštitút neprioritných zákaziek. Práve ten v minulosti umožňoval, aby sa pre určité skupiny služieb (právne, reklamné, jazykové a pod.) mohlo postupovať zjednodušenými postupmi a vyhnúť sa obstarávaniu. Dnes tak existuje pre prioritné a neprioritné zákazky jednotný spôsob obstarávania, čo znamená viac transparentnosti v celom procese.
Rozšírili sme okruh poskytovaných informácií o výzvy, oznámenia, ponuky, zápisnice, zmluvy a dodatky. Pri dodatkoch k zmluvám ide o materiál, pomocou ktorého si môže každý pozrieť cenu, za ktorú bola zmluva podpísaná a cenu, za ktorú bola v skutočnosti zrealizovaná. Ak niekto bude chcieť súťaž manipulovať, šanca, že sa na to príde vzrástla z malého na veľmi vysoké percento.
Vyradenie ponuky kvôli nesplneniu formálnych náležitostí je minulosťou, pretože účastník má 10 dní na to, aby formálnu chybu odstránil. Len kvôli formálnej chybe sa pred novelou zákona mohla vyradiť aj obsahovo lepšia ponuka, čo bola častá prax pri obstarávaniach s vopred určeným víťazom - príkladom je chýbajúca veta: „Požiadavku sme pochopili, rešpektujeme ju a bude realizovaná", ktorá (ak chýba) bude môcť byť doplnená.
Vrátili sme do zákona právomoc Úradu pre verejné obstarávanie SR a prokurátorovi napadnúť na súde uzatvorenú zmluvu a navrhnúť jej neplatnosť ak bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Toto ustanovenie sa zo zákona vypustilo za minulej vlády a ak by existovalo v čase nástenkového tendra, mohlo mu zabrániť.
Pri užšej súťaži sme zvýšili minimálny počet uchádzačov z 5 na 10, čím je výrazne sťažené pôsobenie nastrčených firiem.
Spresnili sme okruh obstarávateľov o právnické osoby, ktoré sú financované orgánmi štátu, obcami alebo VÚC-kami, v ktorých tieto subjekty vykonávajú kontrolu, v ktorom volia viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu takejto právnickej osoby a patria sem aj právnické osoby založené kvôli plneniu potrieb všeobecného záujmu. Podľa tohto zákona tak musia postupovať všetky verejné inštitúcie, napríklad aj Tipos.
Zaviedli sme povinné používanie elektronických aukcií pri nadlimitných zákazkach a od roku 2012 aj pri podlimitných zákazkach. Povinnosť sa týka zákaziek na dodanie tovaru a ak je možné presne určiť technické požiadavky aj zákaziek na poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác.
Inštitút „neobvykle nízkej ceny", ktorý spôsoboval problémy kvôli neraz neodôvodnenému vylúčeniu ekonomicky výhodnejšej ponuky sme nahradili inštitútom „mimoriadne nízkej ponuky", ktorý umožňuje komisii pozvať si uchádzača na osobnú konzultáciu kvôli jej vysvetleniu.
Všetky tieto zmeny prispeli k riešeniu závažného problému korupcie, ktorý máta nielen Slovensko. Opatrenia totiž zvyšujú transparentnosť a rovnosť príležitostí v súťaži, čo znamená vyšší počet účastníkov v nej. To znamená väčšiu konkurenciu, znižovanie cenovej hladiny a viac zvyšných verejných zdrojov, ktoré môžu byť využité v zdravotníctve, školstve či iných sférach. Stihli sme tým postaviť hrádzu najčastejším podvodom vo verejnom obstarávaní, pri ktorom sa rozhoduje o tom, ako sa použijú peniaze občanov pri zabezpečení dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb pre verejné subjekty. Tieto kroky priniesli obrovské úspory, pretože cez verejné obstarávanie prejde až 5,2 miliárd eur ročne (cca 8,2 % HDP v roku 2009).
Dôkazom pre potrebnosť novely bola aj zúfalá snaha niektorých inštitúcií zorganizovať na poslednú chvíľu pred účinnosťou zákona obstarávania podľa starších, mäkších podmienok. Pri stavebných prácach bolo 30. marca vyhlásených až 37 užších súťaží a v posledný deň dokonca 42. Prvého apríla to boli už len tri súťaže, čo poukazuje na snahu do poslednej chvíle obstarávať po starom. Viaceré mimovládne organizácie a experti označili túto novelu po povinnom zverejňovaní zmlúv za jedno z najvýznamnejších opatrení v boji proti korupcii počas rokov 2010 a 2011 (napríklad tu).
Teraz potrebujeme čo najrýchlejšie prijať nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorý ministerka Žitňanská už pripravila a len pád vlády zabránil jeho prijatiu. Tento zákon by mal na jednej strane výrazne znížiť komplikovanosť obstarávania, na druhej strane zaviesť jasnú zodpovednosť a tresty za zmanipulované obstarávanie. Pevne verím, že budeme môcť dokončiť to, čo sme začali a podarí sa nám ho prijať.
Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.