Spôsobov je určite takmer nekonečno, ale pomôcť mladým Slovákom z Vojvodiny (a nielen im) študovať na Slovensku bez toho, aby ich to zruinovalo, medzi ne určite patrí.
V spolupráci s poslankyňou J. Žitňanskou som začiatkom júla podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmeňujúcim návrhom som dosiahol to, že zahraniční Slováci, ktorí študujú na škole v Slovenskej republike a ktorí nie sú poistení v inom členskom štáte EÚ, u nás môžu byť verejne zdravotne poistení.
Na tento problém ma upozornili zástupcovia SOŠ v Starej Turej, kde v tom čase študovalo 24 žiakov so štatútom Slováka žijúceho v zahraničí, ktorí pochádzali prevažne zo srbskej Vojvodiny. Keď sa v minulosti pokúšali o zmenu zákona, dostali odpoveď, že sa to nedá kvôli možnému rozporu s európskym právom. V tomto prípade však o rozpore nemôže byť reč, pretože návrhom sa zaviedli rovnaké práva pre zahraničných Slovákov tak, ako pre niektoré iné skupiny, ktoré už v zákone upravené sú a je zároveň viazaný na to, že jednotlivec nemôže byť povinne poistený v inom členskom štáte.
Keďže zákon o zdravotnom poistení verejné zdravotné poistenie pre týchto študentov neumožňoval, ich rodičia im museli zabezpečovať zdravotné poistenie v komerčných poisťovniach v Srbsku, čo im len prinášalo finančné ťažkosti. V prípade menšej či väčšej nehody svojich detí tak boli odkázaní len na seba.
Takíto študenti prirodzene študujú aj na iných slovenských školách, no ich problém sa zabezpečením verejného zdravotného poistenia s účinnosťou od 1. augusta 2011 vyriešil. Keďže sa jedná o študentov, dôležité pre nich je aj to, že zmena sa stihla ešte pred začiatkom školského roka 2011/2012. Zároveň nejde o ľudí, ktorých by sme rátali na tisíce a preto má zvýšenie počtu poistencov štátu zanedbateľný fiškálny dopad.
Vlastenecký dopad a užitočnosť návrhu ocenil napríklad otec štvrtáka na spomínanej škole, pre ktorého mal význam nielen z finančných dôvodov, ale aj z pocitu, že jeho deti nebudú v tejto súvislosti diskriminované.
Na tento „pozmeňovák" som hrdý najmä preto, že celú situáciu už predtým skúšala riešiť srbská ambasáda, poslanec Čaplovič aj ministerstvo školstva. Vylámali si však zuby na nechuti niektorých úradníkov ministerstva zdravotníctva a známom „nedá sa". S trochou vytrvalosti a tlaku sa to však dalo.
Tento blog je súčasťou série Osobný odpočet poslanca o mojej práci v parlamente v rokoch 2010 a 2011. Vysvetlenie prečo a o čom nájdete tu. Zoznam všetkých dielov nájdete tu.