Ako sa Ficovi nepchať do zadku (ani nikomu inému)

Autor: Miroslav Beblavý | 14.2.2013 o 9:09 | (upravené 14.2.2013 o 12:54) Karma článku: 17,50 | Prečítané:  3220x

Nasledovný mail bol tento týždeň rozosielaný v rámci Trnavskej univerzity: "Vazene kolegyne, Vazeni kolegovia, vo stvrtok 14. 2. 2013 o 11.00 hod pride na navstevu Trnavskej univerzity v Trnave pan predseda vlady SR -  Robert Fico. Vystupi v aule Pazmaneum na Univerzitnom namesti 1. Pretoze sa este nevyucuje, obavam sa, aby mal ku komu hovorit. Bolo by vhodne, aby ste sa zucastnili tohto podujatia, ak Vam v tom nebranie vazne osobne, pracovne, alebo zdravotne okolnosti. Dakujem za porozumenie. S uctou prof. Barancova, dekanka fakulty"

Páčila sa mi novinárska reakcia - SME a aj Plus1deň sa na rozdiel od minulosti nevenovali tomu, či je správne / zákonné, aby politik prišiel na univerzitu, ale núteniu členov akademickej obce, aby sa prednášky zúčastnili. Titulok zo SME hovorí za všetko: "Ficovi na Trnavskej univerzite naháňali divákov."

V reakcii na komunizmus sa u nás po roku 1989 udomácnila veľmi zvláštna interpretácia akademickej pôdy a jej "apolitickosti". Apolitickosť má spočívať v tom, že politika - teda veci verejné - zostane stáť pred bránami vysokej školy. Je to choré hneď z niekoľkých dôvodov. Posilňuje to už aj tak zažraté presvedčenie, že veci verejné sú špinavá sviňačinka, do ktorej sa slušný človek nepúšťa. Práve toto presvedčenie je veľmi škodlivé - politika je o to špinavšia, o čo menej sa do nej slušní ľudia púšťajú.

Všade vo vyspelom svete sú práve študenti jednou z politicky najaktívnejších skupín - obyvateľov. Na amerických univerzitách oficiálne pôsobia mladí republikáni aj demokrati, v Británii konzervatívci, labouristi a liberálni demokrati a takto by sa  dalo ísť ďalej.

Tu sa však dostávame k dvom ďalším perverzitám slovenskej reality. Aby sa akože urobilo zadosť apolitickosti akademickej pôdy, nehovoria politici oficiálne o politike, ale napríklad o „Európskej únii", ako to bude robiť Fico. Najviac chcú, samozrejme, hovoriť o „Európskej únii" 1-6 mesiacov pred voľbami.

Druhá, vážnejšia úchylka je naháňanie tiel do sály, ako ho predviedli na Trnavskej univerzite. Vychádza z paniky akademického papaláša - „len aby sme v hanbe neostali", keď už tu politického papaláša budeme mať. Urazil by sa a možno by sme v budúcnosti nič nevybavili.

A tak sa na Slovensku deje niečo, čo by naopak v západnom svete vyvolalo protesty - povinná účasť na stretnutí s politikom, a to nielen študentov, ale často aj doktorandov či zamestnancov univerzity. To je naozaj poburujúce a každý takýto pokus by mal vyvolať ostrú reakciu. Okrem obmedzovania politickej slobody jednotlivca to hovorí o nedôstojnom vzťahu k vlastným študentom a akademikom, keď sa stávajú pre manažment len telami.

Pre všetkých dekanov a rektorov mám jednu radu - pokojne pozývajte politikov na prednášky, dokonca aj „o politike". Keď však na nich nie je nikto zvedavý, prispôsobte tomu veľkosť sály namiesto znevažovania skutočného významu akademickej slobody.

p.s. (09:28 z diskusie na Facebooku vyberám len, aby bolo jasno :)

užívateľ XY: nič v zlom, ale keď mala prísť Radičová, tak na UK zrušili semináre a presunuli nás tam.. a kto nechcel ísť mal mať absenciu.. toto by som nepovažovala za nič zvláštne, robí to každá škola, len iným spôsobom
4 minutes ago · Like

Miroslav Beblavy: mne sa to nepaci, nech to robi ktokolvek a ak si vsimnete - toto nie je kritika Fica, ale skoly, ktora to urobila (aj ked treba Ficovi pripomenut, ze ked na bratislavskych gymnaziach zrusili vyucbu, aby umoznili studentom ist podporit strajk ucitelov - kto nechcel, mohol zostat doma, absenciu nemal - tak Fico hovoril o zneuzivani "deti")

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.


Už ste čítali?