Európski audítori nemajú dôveru v slovenský systém kontroly eurofondov
Slovenský kontrolný systém podľa tohto auditu úplne zlyháva, lebo pri náhodne vybranej vzorke eurofondových projektov, ktorú trojstupňová slovenská kontrola vyhodnotila ako čisté, európski audítori zistili, že väčšina z nich nespĺňa ani základné kritéria hospodárneho narábania s eurofondami.
To je niečo, čo naznačuje, že slovenskí vládni úradníci, kontrolóri a audítori buď nevedia, alebo nechcú skutočne kontrolovať eurofondové projekty. Napriek byrokracii, ktorá je s eurofondami spojená, nájde zásadné a veľké prehrešky aj európsky audítor, ktorý prišiel na Slovensko len na pár dní.
Preto Európska komisia skonštatovala, že stratila dôveru k nášmu audítorskému systému ako celku. Znamená to, že môže dôjsť nielen k pozastaveniu platieb, ale najmä k ich kráteniu o významné sumy.
S Radoslavom Procházkom sme preto vykonali neformálny poslanecký prieskum na ministerstve financií.
Závery poslaneckého prieskumu
Jedným z kľúčových záverov zo stretnutia s ministrom financií bolo, že ministerstvo intenzívne pracuje na systémových zmenách, ktoré by mali zabrániť opakovaniu podobných problémov do budúcnosti a znovuzískaniu kredibility zo strany orgánu auditu.
Za 8 týždňov od tohto stretnutia však nedošlo k žiadnym ďalším krokom. Problémy, na ktoré audit upozornil, sa dokonca naďalej opakujú. Podnikáme preto ďalšie kroky, ktoré majú ochrániť slovenské finančné záujmy a celú situáciu pomôcť riešiť.
Podnet ministrovi financií na mimoriadny audit
Prvým opatrením, ktoré sme navrhli ministrovi financií, je vykonanie mimoriadneho auditu, ktorý sa týka všetkých projektov kontrahovaných v rámci Štrukturálnych fondov na základe výzvy KaHR-111SP-1201. Ide o jednu z najväčších výziev z eurofondov vôbec – odsúhlasených bolo 162 projektov za 149,6 miliónov EUR. Bola vyhlásená v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na konci roku 2012, vyhodnotená na záver 2013 a v podporených projektoch už v drvivej väčšine prebehli verejné obstarávania.
Audit EK upozornil na to, že v Operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v minulosti dochádzalo v projektoch pre podnikateľov k systematickému predražovaniu položiek v rozpočte a následne v rámci verejného obstarávania. To sa podľa všetkého deje aj v aktuálnej výzve.
V uvedenej výzve už médiá upozornili minimálne na tri projekty:
Kamil Kubík - č. zmluvy KaHR-111SP-1201/0674/72
VADIN s.r.o. - č. zmluvy KaHR-111SP-1201/0669/67
KORADOOR, s.r.o. - č. zmluvy KaHR-111SP-1201/0747/145
Vo všetkých prípadoch vystupujú pri realizácii verejného obstarávania na strane uchádzačov alebo organizácii zabezpečujúcich verejné obstarávanie obdobné organizácie.
Naša analýza odkryla závažné problémy
Vykonali sme analýzu všetkých projektov schválených v rámci danej výzvy a verejných obstarávaní na kľúčové položky z týchto projektov. Dospeli sme k nasledovným záverom:
časté nezverejňovanie informácii o výsledkoch už ukončeného verejného obstarávania. Aj keď drvivá väčšina verejných obstarávaní bola podľa dostupných informácií ukončená, len v menšine prípadov boli výsledky zverejnené. To zmenšuje vzorku, ktorú možno skontrolovať na základe verejne dostupných informácií
opakovaná prítomnosť už rizikových právnických / fyzických osôb pri zabezpečení obstarávania z projektu (napr. LEDAS, s.r.o účastná v projektoch Kubík a KORADOOR zabezpečovala spolu päť obstarávaní)
nulová, veľmi nízka alebo záporná úspora oproti predpokladanej cene vo viacerých obstarávaniach (vo zverejnených výsledkoch nevedie obstarávanie takmer nikdy k úsporám v rozsahu, ktoré sa štandardne pri verejnom obstarávaní dosahujú. Vo väčšine obstarávaní so zverejnenými výsledkami dosiahla úspora 0-1% alebo zápornú hodnotu)
absencia súťaže alebo fingované súťaže (minimálne v šiestich prípadoch bol len jeden uchádzač, minimálne v dvoch prípadoch „súťažili“ LEN česká a slovenská dcéra tej istej nemeckej firmy TRUMPF)
Príkladom môže byť zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku obchodnej spoločnosti KORADOOR, s.r.o. (č. zmluvy KaHR-111SP-1201/0747/145) týkajúca sa projektu „Výrobnotechnické zariadenie pre výrobu interiérových stavebno-stolárskych konštrukcií“ v sume 1 041 835 €. Reálna hodnota tejto zákazky je podľa vyjadrení odborníkov maximálne tretinová.
Zmyslom navrhovaného mimoriadneho auditu je:
komplexné preskúmanie celej uvedenej skupiny projektov, keďže tieto podozrenia ukazujú vysoké riziko, že riadiaci orgán nie je schopný zabezpečiť ich dôkladnú kontrolu v súlade s požiadavkami Európskej komisie, ale najmä
praktické overenie zvýšenia funkčnosti orgánu auditu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Audit tak bude zároveň kľúčovým testom toho, či audit MF SR pod (staro)novým vedením bude schopný fungovať podľa hesla „padni, komu padni“
Úspešný audit v tejto fáze zároveň umožní realokovať prostriedky od podvodníkov k podnikateľom, často v zaostávajúcich regiónoch, ktorí to potrebujú. Mal by zastaviť podvody skôr, než dôjde ich k preplateniu zo strany slovenského štátneho rozpočtu a straty budú nezvratné.
Potrebujeme zabezpečiť nezávislosť audítorov
Druhým opatrením na vyriešenie situácie sú pozmeňovacie návrhy k vládnemu návrhu zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zabezpečí zvýšenie kvality a najmä skutočnú nezávislosť vládnych audítorov, vrátane spôsobu ich výberu a odvolania.
Zároveň parlament na tejto schôdzi rokuje o vládnom návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto zákone sa rozsiahlo otvára zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite, ktorý sme už v máji žiadali zmeniť tak, aby zvýšil kvalitu a skutočnú nezávislosť štátnych audítorov.
Slovensko systém vnútorného auditu zaviedlo v roku 2001 ako podmienku vstupu do Európskej únie. Audítori však nikdy neboli vyberaní tak, aby mohli byť skutočne nezávislí. Nikto sa ochranou tých, ktorí na niečo prišli, nikdy nezaoberal. Naopak, audítori sa vymieňajú podľa toho, ako sa komu práve hodí.
Napríklad v Spojených štátoch vnútorných audítorov ministerstiev menuje priamo prezident a musí ich potvrdiť samotný senát. Na Slovensku audítorov menuje minister sám a v podstate nepotrebuje súhlas nikoho ďalšieho, stačí túto skutočnosť len oznámiť ministerstvu financií. Zároveň neexistuje systém hodnotenia, ktorý by audítorov motivoval ísť po podstate veci. Ako potom môžeme očakávať, že audítori budú nepríjemní a pôjdu po veľkých rybách, keď môžu v pokoji zotrvať pri formalitách?
Požiadali sme preto listom ministra financií, aby v rámci tejto novely zabezpečil potrebné zmeny, alebo ich predložíme sami.
