Od zavedenia balíka reforiemsociálneho systému a trhu práce začiatkom roka2004 zamestnanosť rastie a nezamestnanosť klesá rýchlosťou,ktorá nemá v ponovembrovej slovenskej históriiobdobu. Dnes má prácu o 140 tisíc ľudíviac ako pred dvoma rokmi a nezamestnaných je o 130 tisícmenej. Tieto údaje navyše vychádzajú z tzv.výberového zisťovania pracovnej sily, v ktorom saŠtatistický úrad pýta priamo ľudí, čisú zamestnaní alebo nezamestnaní – neexistujepreto žiadne riziko umelého vyraďovania z evidencienezamestnaných. Keby takáto rýchlosťpokračovala, tak do roka až dvoch máme nižšiunezamestnanosť ako Česi, Nemci či Francúzi a do roku 2010by nezamestnanosť ako reálny problém na Slovenskuprestala existovať. Zároveň by platilo, že nezamestnanosťklesá vďaka tomu, že sa ľudia vracajú do práce,nie preto, že idú do predčasných dôchodkovalebo iných nástrojov „odkladania“ ľudí.
Nevyhnutnou podmienkou rastuzamestnanosti a poklesu nezamestnanosti je celkovo dobrý stavhospodárstva. V predchádzajúcich obdobiach všakani vysoký ekonomický rast nestačil na rýchlyrast zamestnanosti. V období 1996-8 rástlo hospodárstvorovnako rýchlo ako v posledných dvoch rokoch,pracovných miest však nepríbúdalo. Naopak,zamestnanosť vtedy mierne klesla a nezamestnanosť mierne vzrástla.Aj v rokoch 2002-2003 sa ekonomike darilo dobre (aj keď nie až takdobre ako dnes) a napriek tomu zamestnanosť aj nezamestnanosťstagnovali.
Reformy – zmena Zákonníkapráce, systému sociálnych dávok a dane zpríjmu, aktívnej politiky trhu práce –dokázali výrazne zvýšiť mieru, ktorou sa rastekonomiky premieta do tvorby nových pracovných miest,pretože zvýšili motiváciu pre zamestnávateľovvytvárať pracovné miesta a motiváciunezamestnaných si prácu hľadať. Preto sa v ostatnýchdvoch rokoch nezopakoval scenár predchádzajúcichobdobí vysokého ekonomického rastu bez rastuzamestnanosti.
Nová vláda sa chystátento konečne fungujúci stroj spomaliť najmä zmenamiZákonníka práce a hrozí aj prirýchlezvyšovanie minimálnej mzdy. O tejto hrozbe sa už povedaloveľa. Menej sa hovorí o tom, že aj keby súčasníministri nič nepoškodili, mali by problém bez ďalšíchkrokov udržať doterajší veľmi rýchly rastzamestnanosti. Ten problém sa volá veľmi dlhodobonezamestnaní, za ktorých sa považujú ľudia bezpráce viac ako dva roky.
Ak sa pozrieme detailnejšie na vývojnezamestnanosti od jari 2004, vidíme, že v prvom roku trhpráce ťahal späť najmä ľudí nezamestnanýchkratšie ako jeden rok. Medzi nimi je totiž veľa takých,ktorí sú plne zamestnateľní, majú lenmomentálnu smolu. V druhom roku naberali zamestnávateliaďalej medzi nimi, ale nezamestnanosť začala výraznejšieklesať aj medzi nezamestnanými jeden až dva roky. Ako samíňali „najvhodnejší“ nezamestnaní, začalitotiž zamestnávatelia viac siahať aj po tejto skupine.Súčasné oživenie však zatiaľ takmer vôbecnepomohlo veľmi dlhodobo nezamestnaným. Prečo je to takvážny problém?
Dnes sme v situácii, keď mieranezamestnanosti bez veľmi dlhodobo nezamestnaných je5,5%. To je miera nezamestnanosti, ktorá je typická preSpojené štáty a iné ekonomiky s funkčnýmtrhom práce a nízkou dlhodobou nezamestnanosťou. Týmpádom už nemožno očakávať, že by ďalej výrazneklesala, nanajvýš tak o percento, možno trochu viac. Akchceme výrazný pokles nezamestnanosti, potrebujeme, abytrh práce začal nasávať z 200 000 veľmi dlhodobonezamestnaných, ktorí predstavujú zvyšných8% miery nezamestnanosti.
Štatistiky nám hovoria, že idevo veľkej miere o ľudí so základným vzdelaním,prípadne vyučených, z ktorých veľkáčasť je bez práce dlhé roky. Čo štatistikynehovoria, ale čo si veľa ľudí domyslí, je, žemnohí z ních, aj keď nie všetci, sú Rómovia.Nie je to skupina, o ktorú by sa zamestnávatelia bili amnohí z nich sa sami o prácu nebijú, pretoženeveria v možnosť ju získať a našli spôsoby akoprežiť aj v rámci nie veľmi štedrého sociálnehosystému. Dotiahnuť ju do práce nie je pretojednoduché. V rokoch 2004-2006 sme na ministerstve práce,sociálnych vecí a rodiny spustili mnoho krokovzameraných práve na nich. Išlo napríklad osústredenie aktívnej politiky trhu práce nadlhodobo nezamestnaných, spustenie projektov dokončeniazákladnej a strednej školy pre dospelých, Fondusociálneho rozvoja, nového poňatia rekvalifikácii...
Keď sa trh práce blížik bodu, kde bez nich nebude možné ďalej rozširovať radyzamestnancov, by sa z otázky veľmi dlhodobo nezamestnanýchmala stať priorita číslo 1 a doteraz urobené by samalo významne rozšíriť, prípadne by sa malizaviesť aj úplne nové opatrenia. Hoci pozornesledujem všetky oficiálne vyjadrenia v sociálnejoblasti, nezachytil som takmer nič na túto tému.Programové vyhlásenie vlády obsahuje len zopárfráz. Namiesto toho vládne pocit, že hospodárskystroj fičí v takých obrátkach, že sa možnosústrediť na rozdávanie a rozoberanie reforiem. Ak sato nezmení, tak roky 2004-2006 budú o pár rokovuvádzané ako zvláštna výnimka vslovenskej ekonomickej histórii. Roky, keď rástlorýchlo nielen hospodárstvo, ale aj zamestnanosť...
Technická poznámka: všetky použité čísla sa vzťahujú k 2. štvrťrokom analyzovaných rokov.
