Česko a Slovinsko majú z pohľadu ekonómov veľa spoločného. Sú najbohatšími postkomunistickými krajinami a ich nadštandardná hospodárska vyspelosť siaha až do 19. storočia, keď na rozdiel od Slovenska, Maďarska či Chorvátska patrili do západnejšej, predlitavskej časti monarchie. Od pádu komunizmu sledovali tiež obe krajiny v mnohom podobnú stratégiu mierneho pokroku v medziach zákona a budovania postkomunistického štátu blahobytu. Najprv im niekoľko rokov pomáhalo to, že sa zbavili chudobnejších bratov a keď sa táto jednorazová dividenda pominula, stačilo čerpať z vynikajúcej polohy blízko kľúčových trhov únie, dobrej infraštruktúry a vzdelanej pracovnej sily. Napriek tomu, že Česi oveľa viac ako Slovinci privítali zahraničné investície, v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami ich viac spája ako rozdeľuje. Nejde len o ekonomické štatistiky, ale aj o dôraz na stabilitu a nelásku k prudkým zmenám. Ako viackrát povedal Václav Klaus - to, čo sa stalo na Slovensku, by sa v Čechách stať nemohlo. Pravicová vláda zvolená pred pár rokmi v Slovinsku chcela zaviesť rovnú daň, ale nakoniec sa jej pod tlakom odborov zľakla. Dnes predstavujú oba štáty jedny z najpríjemnejších miest